ABSURDISTAN slovenských súdov

Autor: Štefan Hozzán | 15.8.2016 o 14:41 | Karma článku: 6,42 | Prečítané:  1195x

Zúfalý stav slovenského súdnictva spojený s popieraním základných zásad právneho štátu si väčšina z nás uvedomí až na základe svojej vlastnej negatívnej skúsenosti. 

Pritom táto situácia predstavuje extrémne nebezpečenstvo pre každého občana a aj pre štát ako celok, pretože tlačí občanov k hľadaniu „alternatívnych“ riešení (korupcia, kriminalita, pasivita, extrémizmus).

Súdny proces, ktorý popisujem na základe svojej vlastnej osobnej skúsenosti (hoci som nebol priamo účastníkom daného súdneho konania) predstavoval jednoduchý a pomerne málo významný právny spor medzi bežnými občanmi.

Nešlo v ňom o veľké peniaze a ani o veľké „zvieratá“, no napriek tomu sa v ňom nahromadilo viacero absurdít, nad ktorými mi (ako človeku s právnickým vzdelaním) zostáva rozum stáť.Ak je toto štandardom fungovania slovenského súdnictva, tak Boh nás pred ním ochraňuj!

ABSURDITA I.:

Na Slovensku sa môže stať, že sa budete s niekým súdiť bez toho, aby ste o tom vedeli a aby ste to chceli. Napriek tomu však budete musieť znášať negatívne dôsledky, ktoré budú s daným súdnym sporom spojené.

V príslušnej žalobe bolo uvedených viacero žalobcov, pričom jeden z nich (volajme ho Ján)

- túto žalobu nepodpísal (túto skutočnosť potvrdil aj samotný súd),

- nezúčastnil sa žiadneho súdneho pojednávania

- neprevzal žiadnu zásielku zo súdu týkajúcu sa predmetného súdneho sporu,

- nezdržiaval sa na mieste, kde by sa údajne mal zdržiavať,

- aktuálne miesto jeho pobytu nebolo súdu známe.

Jedinou okolnosťou, ktorá by mohla poukazovať na to, že Ján vedel o príslušnej žalobe a že s jej podaním súhlasil, by mohol byť podpis na splnomocnení, ktorým údajne splnomocnil jedného zo žalobcov na svoje zastupovanie v príslušnom súdnom spore. Tento podpis sa však už na prvý pohľad líšil od jeho podpisu na inej listine, ktorá bola súdu tiež predložená ako dôkaz. Súd po upozornení na túto skutočnosť zaslal na adresu, kde by sa Ján údajne mal nachádzať výzvu, aby sa vyjadril k pravosti svojho podpisu na príslušnom splnomocnení – táto výzva sa však súdu vrátila ako nedoručená (na príslušnej adrese sa Ján nezdržiaval). Súd odmietol návrh, aby overil pravosť údajného Jánovho podpisu pomocou znaleckého posudku a nijako neriešil ani možnosť, že údajný Jánov podpis na danom splnomocnení by mohol byť sfalšovaný.

Súd napriek všetkému vyššie uvedenému považoval Jána za účastníka daného súdneho sporu a vo svojom rozsudku ho spolu s ostatnými žalobcami zaviazal k úhrade trov konania jedného zo žalovaných.

Krajský súd rozhodujúci o odvolaní proti príslušnému rozsudku nepovažoval za pochybenie to, že Okresný súd neoveril, či Ján naozaj prejavil vôľu stať sa jedným zo žalobcov a teda či bol účastníkom príslušného súdneho sporu.

 

ABSURDITA II.

Súd môže vydať rozsudok ešte skôr, než bude definitívne ustálený okruh účastníkov daného súdneho konania.

Žalobcovia nevedeli preukázať pravosť Jánovho podpisu na príslušnom splnomocnení. Keďže Ján medzičasom predal svoju nehnuteľnosť, ktorá súvisela s príslušným súdnym sporom, inému človeku (volajme ho Peter), tak navrhli súdu, aby sa namiesto Jána stal jedným zo žalobcov Peter (s čím Peter súhlasil).

To by však bolo možné iba v tom prípade, ak by Ján bol skutočne jedným zo žalobcov. Ako som uviedol vyššie, tak súd napriek všetkým nejasnostiam považoval Jána za účastníka súdneho sporu, a preto vydal Uznesenie, v ktorom s touto „zámenou žalobcov“ súhlasil.

Voči tomuto Uzneseniu odporcovia podali odvolanie.

Skôr než Krajský súd rozhodol o tomto odvolaní (teda skôr, než bol definitívne ustálený okruh účasníkov daného súdneho konania) však Okresný súd v danej veci rozhodol a vyhlásil rozsudok.

Krajský súd rozhodujúci o odvolaní proti príslušnému rozsudku nevidel v tomto postupe Okresného súdu žiadny problém.

 

ABSURDITA III.

Súd môže ignorovať obsah dôkazu (verejnej listiny) bez toho, aby mu bolo preukázané, že jej obsah nie je pravdivý. Inými slovami – súd nie je pri svojom rozhodovaní viazaný prakticky žiadnym dôkazom a môže teda rozhodnúť úplne podľa svojej ľubovôle.

Na základe zákona má byť príslušné vecné bremeno, o ktoré v danom súdnom spore išlo, zapísané na liste vlastníctva. Súdu bol ako dôkaz predložený príslušný list vlastníctva, pričom dané vecné bremeno na ňom nebolo zapísané. List vlastníctva je listina, ktorej obsah je nutné považovať za pravdivý až dovtedy, kým nebude príslušným spôsobom preukázaný opak.

Súd však ignoroval obsah listu vlastníctva (ktorý potvrdzoval, že dané vecné bremeno neexistuje) a bez jasných dôkazov predpokladal, že dané vecné bremeno existuje.

Krajský súd nevidel v danom postupe Okresného súdu žiadny problém a argumentoval tým, že „príslušné právne posúdenie veci prináleží súdu“ (nijako pritom neskúmal správnosť tohto „právneho posúdenia“ Okresným súdom z hľadiska predložených dôkazov, právnych predpisov a právnej praxe).

 

ABSURDITA IV.

Tvrdenia uvedené v odôvodnení rozsudku nemusia byť pravdivé - súd v ňom môže uviesť aj tvrdenia evidentne a dokázateľne nepravdivé.  

Zákonnou povinnosťou súdu je okrem iného aj formulácia presvedčivého (a teda aj pravdivého a z právnej stránky správneho) odôvodnenia rozsudku (pozri napr. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

Súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol: „odporca bol na existenciu vecného bremena na pozemku s parc.č. 111 predávajúcim v bode 4.1 zmluvy upozornený“.

Bod 4.1 príslušnej  zmluvy pritom hovorí: „Predávajúci prehlasuje, že na prevádzaných pozemkoch parc. č. 111 a parc.č. 222 neviaznu žiadne dlhy, záložné práva, iné vecné bremená a ani iné ťarchy, okrem vecného bremena podľa § 23 zákona 182/93 Z.z. v platnom znení na pozemku s parc.č. 222 v prospech vlastníkov uvedených na LV 222“.

Z toho je zrejmé, že pozemok parc.č. 111 je podľa vyjadrenia predávajúceho bez akýchkoľvek vecných bremien.

Vzhľadom na evidentnú nepravdivosť tvrdenia súdu uvedeného v odôvodnení jeho rozsudku odporca v zákonnej lehote a primeraným spôsobom podal návrh na opravu tohto odôvodnenia.

Okresný súd svojim Uznesením tento návrh zamietol s tým, že je založený „len na subjektívnej nespokojnosti účastníka konania, čo nezakladá dôvody na opravu odôvodnenia“.

Som presvedčený o tom, že takýto postup Okresného súdu vylučuje možnosť, že v danom prípade išlo len o neúmyselný omyl sudcu v dôsledku jeho nepozornosti (a preto by zrejme bolo možné označiť ho ako úmyselné a vedomé klamstvo).

Krajský súd rozhodujúci o odvolaní odporcu voči tomuto Uzneseniu však toto uznesenie Okresného súdu potvrdil, keďže podľa jeho názoru „neexistuje rozpor medzi zisteným skutkovým stavom a odôvodnením rozsudku“„skutočnosť, že sa odporca nestotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu, nie je dôvodom na opravu odôvodnenia“.

 

ABSURDITA V.

Súd nemusí dodržiavať zákonný procesný postup (najmä ak sa dôsledky takéto jeho pochybenia  podarí napraviť samotnému účastníkovi súdneho konania).

V zmysle §165 Občianskeho súdneho poriadku pokiaľ prvostupňový súd nevyhovie návrhu na opravu odôvodnenia rozsudku, tak vec predloží odvolaciemu súdu.

Príslušný Okresný súd tak neurobil a sám vydal Uznesenie zamietajúce návrh na opravu odôvodnenia rozsudku (bez toho, aby v súlade so zákonom túto vec priamo predložil odvolaciemu súdu).

Až na základe odvolania odporcu voči tomuto jeho Uzneseniu sa príslušná vec konečne dostala k odvolaciemu súdu. Je pritom zrejmé, že ak by sa odporca voči tomuto Uzneseniu neodvolal (nestihol/nemohol/nezvládol odvolať), tak by sa príslušná vec k odvolaciemu súdu vôbec nedostala – a to v priamom rozpore so zákonom.

Krajský súd však v takomto (ne)konaní Okresného súdu nevidel problém, keďže „odporca nebol týmto postupom Okresného súdu vo svojich právach poškodený“.

Zdá sa teda, že podľa názoru Okresného súdu v Revúcej a Krajského súdu v Banskej Bystrici občania SR zrejme nemajú (Ústavou SR garantované) právo na spravodlivý súdny proces a ani na to, aby štátne orgány konali v súlade s právnymi predpismi (!).

Možno sa potom čudovať tomu, keď takíto „bezprávni“ občania, sklamaní z nemožnosti domôcť sa svojich práv u štátnych inštitúcii platených z ich daní, nebudú mať snahu prispieť k budovaniu a ochrane takéhoto štátu a vo voľbách podporia radšej „neštandardných“ extrémistov namiesto tých „štandardných“? 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Tataráky by mali zmiznúť z reštaurácií. Ľudia sa ich však nechcú vzdať

Reštaurácie sa o tatarákoch boja hovoriť, mnohé ich majú v jedálnych lístkoch.

TECH

Miliardár Musk ukázal, ako chce kolonizovať Mars

Podnikateľ chce začať expedície na Mars o dva roky.

KOMENTÁRE

Keď hipster primátor najviac rozumie bicyklovaniu

Prevádzkar hovorí, že chce ľuďom v klube prinášať všetky žánre.


Už ste čítali?