O spravodlivosti

Autor: Štefan Hozzán | 7.7.2015 o 21:50 | Karma článku: 3,61 | Prečítané:  723x

Spravodlivosť patrí medzi tie pojmy, ktorým síce intuitívne rozumieme, no jeho konkrétny význam v určitej situácii je pre rozličných ľudí častokrát veľmi odlišný.  

Takmer všetci sa zrejme zhodnú na tom, že spravodlivosť nastane vtedy, keď "každý dostane to, čo si zaslúži". 
    Otázkou však zostáva, kto a čo si zaslúži. 
    V tom sa už názory rôznia - a to najmä vtedy, ak v danej situácii ide o ľudí, ktorí sú nám blízki alebo ktorých naopak nemáme radi. 
    Oveľa menšie rozdiely v "hodnoteniach spravodlivosti" určitej situácie nastanú vtedy, ak hodnotiaci nevedia, koho konkrétne sa hodnotená situácia týka. Možno sa preto domnievať, že práve v tomto prípade je "hodnotenie spravodlivosti" ľuďmi najobjektívnejšie. 
    Ak nevieme, koho sa naše hodnotenie týka, tak nevieme ani to, aké hodnotenie by sa NÁM hodilo. Preto sa snažíme rozhodovať čo najspravodlivejšie. (Samozrejme len v tom prípade, ak by sa toto naše hodnotenie skutočne mohlo týkať práve tak našich nepriateľov, nám blízkych ľudí alebo nás samotných).
    Ľudia však zvyčajne dobre vedia, koho sa určitá konkrétna situácia týka - a preto vynášajú svoje súdy o tom, čo by bolo spravodlivé alebo nespravodlivé, podľa toho, čo sa im hodí alebo nehodí. 
Ako by teda bolo možné čo najobjektívnejšie rozhodnúť o tom, čo je spravodlivé, v situácii, ak nie je možné "anonymizovať" osoby zúčastnené na určitej situácii?
    V takom prípade je v záujme čo najobjektívnejšieho hodnotenia spravodlivosti potrebné "anonymizovať" samotnú situáciu (nehodnotiť určitú konkrétnu situáciu, ale určitý typ situácie). Cieľom pritom je to, aby sa hodnotenie daného typu situácie nemohlo meniť podľa toho, KOHO sa týka určitá konkrétna situácia daného typu. 
    Mohli by sme to nazvať aj rovnosťou (napr. pred zákonom, v medziľudských vzťahoch, v ekonomických  vzťahoch apod.). Nemýľte si ju prosím s rovnostárstvom, ktorého cieľom (na rozdiel od rovnosti a spravodlivosti) je dať každému rovnako, a to bez ohľadu na to, či si to zaslúži alebo nie. 
    Práve rovnosť je základom a nevyhnutným predpokladom spravodlivosti. 
    ROVNOSŤ  PRIAMO  VEDIE  KU  SPRAVODLIVOSTI.
    Ak platia pravidlá pre všetkých rovnako, tak sa ľudia snažia vytvoriť DOBRÉ pravidlá, pretože by mohli dopadnúť aj na nich samotných. Výsledkom toho je maximalizácia spravodlivosti v spoločnosti. 
Ak v spoločnosti vládne spravodlivosť, tak sa ľudia snažia dosiahnuť svoje šťastie a úspech v rámci pravidiel (o ktorých vedia, že ich nemôžu obísť). Predpokladajú pritom, že za dosiahnutie svojho šťastia a úspechu môžu byť vďační sebe (čo zvyšuje ich sebaúctu), ostatným ľuďom (čo zvyšuje ich vnímavosť voči potrebám ostatných) a vhodným okolnostiam (čo zvyšuje ich snahu udržiavať podmienky vhodné pre spravodlivú spoločnosť). V tejto situácii každý vie, že každý má to, čo si zaslúži (hoci nikto nemá všetko, čo by chcel). Spoločnosť, kde platia pravidlá pre všetkých rovnako, je preto v tomto zmysle spravodlivá, vytvára u ľudí pocit zodpovednosti za svoj život a aj za stav spoločnosti, takže výsledkom je ich spokojnosť a zníženie ich ochoty ku násiliu.
    Ak je možné vykladať pravidlá inak pre priateľov a inak pre nepriateľov (alebo ak je možné zúžiť platnosť vytvorených pravidiel tak, aby sa prakticky netýkali buď našich nepriateľov, našich priateľov alebo nás samotných), tak ľudia nemajú dôvod vytvárať DOBRÉ pravidlá. Načo by vynakladali zbytočnú námahu na vytvorenie dobrých pravidiel, ak pravidlá je aj tak možné „pokrútiť“? Otázkou je pritom len to, komu sa budú hodiť  takéto "pokrútené" pravidlá. Práve preto sa v takom prípade ľudia snažia byť tým, kto rozhoduje o spôsobe "prekrútenia" pravidiel v danej situácii. Alebo sa snažia byť aspoň zadobre s týmto "prekrúcačom" a využiť túto jeho "právomoc prekrúcania" vo svoj prospech alebo v neprospech svojich nepriateľov (ide o známu hru "kto, s kým a proti komu"). Výsledkom toho je maximalizácia nespravodlivosti v spoločnosti. 
    Ak ľudia v situácii, keď sa im to hodí, prijmú možnosť "prekrúcania" pravidiel, tak sa tým zároveň zapoja do systému produkujúceho nespravodlivosť a takýto systém tým podporujú. Zároveň pri tom riskujú, že pravidlá môžu byť "prekrútené" aj v ich neprospech, ak nebudú zadobre s "prekrúcačom". Ľudia sa tak sami pripravujú o významnú časť svojej slobody. Stávajú sa "otrokmi" toho, kto rozhoduje o spôsobe "prekrútenia" pravidiel. Strácajú odvahu (a neskôr aj schopnosť) vyjadriť svoj skutočný názor, hľadať pravdu a držať sa jej. Prichádzajú o motiváciu správať sa SPRÁVNE. Vedia pritom, že v tejto situácii za dosiahnutie svojho úspechu (a šťastia?) nemôžu byť vďační svojim schopnostiam, ale skôr svojej servilnosti (čo znižuje ich sebaúctu), nemôžu byť vďační sebe, ale skôr "prekrúcačovi" (čo ich vedie k jeho nekritickému podporovaniu) a tiež okolnostiam, ktoré vytvárajú podmienky vhodné pre udržiavnie nespravodlivej spoločnosti (čo zvyšuje ich snahu a ochotu udržiavať takéto podmienky). V tejto situácii každý vie, že každý má aj to, čo si nezaslúži. Každý teda zároveň predpokladá, že ostatní majú to, čo by si zaslúžil on.    
    Nespravodlivosť preto vedie ku závisti a frustrácii. 
    Závisť a frustrácia vedie ku nenávisti. 
    Nenávisť vedie ku násiliu a vojnám.
    Spravodlivosť teda nie je len prázdne slovo. Je to najspoľahlivejší prostriedok ochrany pred násilím a vojnami. Je to nevyhnutný prostriedok na dosiahnutie spokojnosti a šťastia pre seba a pre svojich blízkych (a zároveň aj pre svojich nepriateľov).
Preto nech nad hrobom svojich zavraždených detí neplače nikto z tých, ktorí "pragmaticky" prijali svoju účasť v nespravodlivej hre "kto, s kým a proti komu".

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?